������Ƶ

Osnovna škola Zlatar Bistrica. 

Zlatar Bistrica je obec a správne stredisko opčiny s rovnakým názvom v Chorvátsku v Krapinsko-zagorskej župe. Škola má približne dvesto žiakov. Aj to stačí, aby sa všetci nezmestili do jej priestorov v rovnaký čas, a tak sa stupne vzdelávania po týždni striedajú vo vyučovaní v dopoludňajšej a popoludňajšej zmene. Škola je maličká, ale útulná. Pekný priestor pre vzdelávanie. Zaujme ale obrovská športová hala. Telocvičňa by bol asi urážlivý termín pre tak nádherný športový priestor. Je vyťažená od rána do večera; pre žiakov aj miestnu komunitu. Veľký dojem na mňa robí školská jedáleň, teda skôr spôsob výdaja stravy. Žiaci majú k dispozícií zeleninu a ovocie v samoobslužných boxoch. 

V prvý deň absolvujeme vyučovacie hodiny so žiakmi miestnej školy. Kolegyňa Martinka viedla vyučovaciu hodinu so žiakmi prvého stupňa. Vyučovacím predmetom bol anglický jazyk. Ja potom siedmakov a šiestakov prenášam do sveta populárnej hudby. Aj tej našej, slovenskej. Najskôr zisťujem, čo evokuje u žiakov slovo hudba. Oboznamujem ich s typickými ľudovými hudobnými nástrojmi zo Slovenska. Žiaci mi na oplátku predstavia hudobné nástroje tak typické pre Balkán. V prezentácii som predstavil deťom tie najznámejšie slovenské skupiny a najpopulárnejších interpretov. 

Počas pobytu sme navštívili dve mestá. Varaždin a hlavné mesto Chorvátska, Zagreb. Ako sa učí v Zlatar Bistrici sme zisťovali hospitáciami, aj naše decká práve tak. Druháci mali hodinu chorvátštiny. Učili sa pre život. Inak to ani nejde pomenovať. Písali totiž žiadosti. A to doslova písmo maľovali. Spolu s nami cestovalo do Zlatar Bistrice aj 24 florbalových hokejok a rovnaký počet loptičiek. Chorvátske deti sme tu neprišli učiť pravidlá tohto šport, pre dnešok stačilo naučiť ich držať správne hokejku a "zametať" s loptičkou. Keďže všetky deťúrence mali prvý kontakt s touto športovou hrou, stačilo pocítiť z ich hry radosť a nasadenie. V tento deň so opäť odučil dve hodiny o slovenskej hudbe. 

Čo som si z Chorvátska priniesol ? Predovšetkým skúsenosť, že aj v skromných podmienkach sa dajú robiť veľké veci. Žiaci boli za informácie, ktoré dostali odo mňa o populárnej hudbe naozaj vďační. Nazrel som do iného systému školstva, do inej kultúry Európy.

EN: Zlatar Bistrica is a municipality and administrative center of the same-named municipality in Croatia, in the Krapina-Zagorje County. The school has approximately two hundred students. Even that is enough for all of them not to fit into its premises at the same time, so the grades alternate in teaching in the morning and afternoon shifts every week.

The school is small but cozy. A nice place for education. However, the huge sports hall is impressive. "Gymnasium" would probably be an offensive term for such a wonderful sports space. It is busy from morning to evening; for students and the local community. I was very impressed by the school canteen, or rather the way food is served. Students have vegetables and fruits available in self-service boxes.

On the first day, we attend lessons with students from the local school. My colleague Martinka taught an English lesson with first-grade students. I then took seventh and sixth graders into the world of popular music, including our Slovak music. First, I find out what the word "music" evokes in students. I introduce them to typical folk musical instruments from Slovakia. In return, the students introduce me to musical instruments typical of the Balkans. In the presentation, I introduced the children to the most famous Slovak bands and the most popular performers.

During our stay, we visited two cities: Varaždin and the capital of Croatia, Zagreb. We found out how teaching is done in Zlatar Bistrica through observations, and our children did the same. Second-graders had a Croatian language lesson. They were learning for life. There's no other way to put it. They were writing applications. And they were literally painting the letters. Along with us, 24 floorball sticks and the same number of balls traveled to Zlatar Bistrica. We didn't come here to teach Croatian children the rules of this sport; for today, it was enough to teach them to hold the stick correctly and "sweep" with the ball. Since all the children had their first contact with this sport, it was enough to feel the joy and commitment from their play. On this day, I again taught two lessons about Slovak music.

What did I bring back from Croatia? First of all, the experience that great things can be done even in modest conditions. The students were really grateful for the information they received from me about popular music. I looked into a different education system, a different culture of Europe.